D. Optické prostredia - Index lomu |
|||||||||||||||||||
OBSAH:ÚvodA. Zopakujme si: Mechanické vlnenie B. Aj svetlo je vlnenie! C. Monochromatická vlna D. Optické prostredia - Index lomu E. Odraz a prechod svetla rovinným rozhraním dvoch prostredí F. Teória interferencie svetla na tenkej vrstve G. Model tenkej vrstvy H. Odkazy |
Svetelné vlny sa dokážu najrýchlejšie pohybovať vo vákuu. V každom inom prostredí sa pohybujú pomalšie. Napríklad v skle sa pohybujú 1,5-krát pomalšie. Veličina, ktorá udáva, koľkokrát pomalšie sa svetelná vlna šíri v nejakom prostredí, sa nazýva index lomu. Pre sklo má teda index lomu hodnotu 1,5. Index lomu daného prostredia budeme označovať písmenom n a počítať podľa vzťahu kde v je rýchlosť svetelných vĺn v danom prostredí. V nasledujúcej tabuľke uvádzame indexy lomu niektorých optických prostredí.
Ak máme dve optické prostredia s rôznymi indexami lomu (napr. vzduch a sklo), budeme prostrediu s väčším indexom lomu hovoriť opticky hustejšie a prostrediu s menším indexom lomu budeme hovoriť opticky redšie. V nasledujúcom texte budeme túto terminológiu často používať. V prípade vzduchu a skla, je index lomu vzduchu približne 1 a index lomu skla je 1,5. Sklo je teda opticky hustejšie prostredie ako vzduch. Naopak, vzduch je opticky redšie prostredie ako sklo.
|
||||||||||||||||||
|