Pohybujte bodom X po x-ovej osi na intervale od -2 po 2. Zároveň s bodom X sa budú pohybovať body Y a P. Polohy týchto bodov sú určené pomocou vzorcov. Napríklad Y má súradnice "[x(X); x(X)^2]". Pritom výraz "x(X)" znamená x-ovú súradnicu bodu X. Súradnice bodu P sú "[x(X)+1; y(Y)+2*x(X)]". Funguje to, keďže 2x je derivácia funkcie x^2.

Čo zaujímavé vidíte v polohách, v ktorých je bod Y najbližšie k bodu [0; 1]?

Pokračovať