Thomas Young (1773 - 1829)

Od čias Newtona a Huygensa sa fyzici rozdelili na dva tábory pokiaľ ide o názor na podstatu svetla. Vďaka Newtonovej autorite dlho prevládala predstava o časticovej podstate svetla. Pokusy s prechodom svetla malými otvormi však naznačovali, že svetlo sa správa inak, než prúd častíc, že za otvorom alebo za malou prekážkou vytvára pravidelné striedanie svetlých a tmavých miest, aké by vznikli pri skladaní dvoch vĺn s rôznou fázou. Rozhodujúcim sa stal pokus s ohybom svetla na dvoch blízkych štrbinách, kedy bolo jasne dokázané, že svetelná vlna musela prejsť obidvoma štrbinami súčasne. To by častica nemohla. Svetlo teda musí byť vlnenie.

Takýto pokus uskutočnil Newtonov krajan, anglický fyzik, chemik, astronóm, technik, lekár, zoológ, botanik, filológ, polyglot, egyptológ, ekonóm, hudobník, virtuóz na všetky hudobné nástroje, spevák, maliar, športovec, tanečník a povrazolezec Thomas Young (čítaj jang). Narodil sa ako najstarší z desiatich detí obchodníka s textilom v Milvertone v Sommersetskom grófstve a šírka jeho nadania sa vymyká akejkol'vek predstave. V dvoch rokoch prečítal Young bibliu, v desiatich vedel po grécky, hebrejsky, latinsky, francúzsky, taliansky, nemecky a ovládal niekoľko východných jazykov. Vyštudoval medicínu, venoval sa očnému lekárstvu, ale zvládol i všetky ostatné vedecké disciplíny.

Členom Kráľovskej spoločnosti sa stal v 21 rokoch. V svojich spisoch, ktoré vydajú za celú encyklopédiu, sa zaoberal najrôznejšími problémami, počínajúc krvným obehom, liečením žltej zimnice a vlastnosťami pavúkov a končiac teóriou pružnosti, mesačnou atmosférou, metalurgiou, stavbou lodí, hudbou, maliarstvom a ekonómiou. Ked Angličania získali známu Rosettskú tabuľu s egyptskými hieroglyfmi, podarilo sa Youngovi niekoľko prvých hieroglyfov rozlúštiť.

Pritom žil spoločenským životom a počas pobytu v Nemecku si neodpustil vystupovať v cirkuse s povrazolezeckým číslom, samozrejme, inkognito, pretože na člena Kráľovskej spoločnosti sa to akosi nepatrilo. Young bol skromný a tolerantný, ale napriek tomu sa stal terčom závisti a osobných útokov. Zomrel v 56 rokoch vysilením vekom. Jeho intenzívny život vydal za mnoho iných.

Podľa knihy Štol I., Ptáček P.: Objavitelia prírodných zákonov, Fragment, Praha 1997