Späť Virtuálne laboratórium Ďalej

D. Optické prostredia - Index lomu

OBSAH:

Úvod

A.
Zopakujme si: Mechanické vlnenie


B.
Aj svetlo je vlnenie!


C.
Monochromatická vlna


D.
Optické prostredia - Index lomu


E.
Odraz a prechod svetla rovinným rozhraním dvoch prostredí


F.
Teória interferencie svetla na tenkej vrstve


G.
Model tenkej vrstvy


H.
Odkazy


Svetelné vlny sa dokážu najrýchlejšie pohybovať vo vákuu. V každom inom prostredí sa pohybujú pomalšie. Napríklad v skle sa pohybujú 1,5-krát pomalšie. Veličina, ktorá udáva, koľkokrát pomalšie sa svetelná vlna šíri v nejakom prostredí, sa nazýva index lomu. Pre sklo má teda index lomu hodnotu 1,5.

Index lomu daného prostredia budeme označovať písmenom n a počítať podľa vzťahu

kde v je rýchlosť svetelných vĺn v danom prostredí. V nasledujúcej tabuľke uvádzame indexy lomu niektorých optických prostredí.

Látka Index lomu
vákuum 1,000
vzduch 1,000 292
voda 1,333
kremenné sklo 1,459
ľahké flintové sklo 1,582
cedrový olej 1,505
diamant 2,417

Ak máme dve optické prostredia s rôznymi indexami lomu (napr. vzduch a sklo), budeme prostrediu s väčším indexom lomu hovoriť opticky hustejšie a prostrediu s menším indexom lomu budeme hovoriť opticky redšie. V nasledujúcom texte budeme túto terminológiu často používať. V prípade vzduchu a skla, je index lomu vzduchu približne 1 a index lomu skla je 1,5. Sklo je teda opticky hustejšie prostredie ako vzduch. Naopak, vzduch je opticky redšie prostredie ako sklo.

Úlohy

Úloha D1
Index lomu mydlovej bubliny

Vypočítajte a zapíšte do zošita index lomu mydlovej bubliny, ak je rýchlosť svetla v tejto bubline 220 400 km/s.

Úloha D2
Rýchlosti svetla v rôznych látkach

Vypočítajte a zapíšte do zošita rýchlosti svetla vo vode, v ľahkom flintovom skle a v diamante.

Úloha D3
Optická hustota prostredí

Zapíšte do zošita látky z tabuľky, pričom ich zoraďte od opticky najredšej po opticky najhustejšiu!


Späť Virtuálne laboratórium Ďalej